Lajos Zsigmond Szeberény (1859–1941) sa narodil v Békešskej Čabe ako syn luteránskeho biskupa  V rokoch 1878 – 1881 študoval teológiu v Bratislave a v rokoch 1881 – 1882 v Berlíne a bol rezidentom viacerých nemeckých a švajčiarskych univerzít. V roku 1882 začal svoju kariéru ako pomocný farár po boku svojho otca v Békešskej Čabe. V roku 1883 sa presťahoval do Tótaradáca, kde bol dva roky farárom v miestnom kostole. Po otcovej smrti sa v roku 1890 vrátil do Békešskej Čaby. Bol známy ako statočný obranca chudobných a cirkvi. Ako pastor viedol dlhý boj proti „sektám“, najmä nazarénom. V rokoch 1885 – 1887 vyšlo v bratislavskom evanjelickom kostole a škole niekoľko článkov. V rokoch 1895 – 1901 redigoval Evanjelickú cirkevnú revue, ktorú založil. V roku 1918 sa stal dekanom evanjelickej diecézy Arad‒Békési. Bol členom výboru zákonodarnej moci župy a zastupiteľského zboru mesta. V roku 1930 sa stal členom hornej komory uhorského parlamentu. V roku 1896 založil v Békešskej Čabe evanjelické cirkevné kníhkupectvo, ktoré vydávalo knihy v maďarskom a slovenskom jazyku. Vo vlastných spisoch sa okrem teologických a cirkevných problémov zaoberal aj agrárnou politikou a sociologickými otázkami; vydané v maďarskom, slovenskom a nemeckom jazyku.- 1. vydanie.- Súkromný podpis na titulnom liste. Novšia preväzba.- Dobrý stav