Kuzánskeho najznámejšie filozofické dielo  „De docta ignorantia“, kde rozvíja myšlienku, že ľudské poznanie je vždy iba čiastočné, zatiaľ čo Božie poznanie je nekonečné. Autor je považovaný za predchodcu novovekého myslenia a za most medzi stredovekou scholastikou a renesančným humanizmom. Ovplyvnil mnohých mysliteľov po ňom, vrátane Giordana Bruna a niektorých ranonovovekých filozofov. V cirkevnej kariére sa vypracoval na kardinála a bol významnou osobnosťou vtedajšej cirkevnej politiky, napr. na Bazilejskom koncile (1431–1449). Bol známy svojou úlohou v úsilí o cirkevnú reformu a pokusoch o zmierenie medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou (koncil vo Florencii.- Ed. Filozofické odkazy, Predmarxistická filozofia.- Preklad Augustín Valentovič, úvod Milan Zigo.- Papierová obálka po okrajoch trochu ošúchaná, ina dobrý stav