... In quibus  PRÆCEPTA ILLIVS PERSPICVE, ERVDITE que explicantur, & ex optimis quibusuis Peripateticæ Philosophiæ Interpretibus, Platone, Aristotele, Zabarella, Archangelo Mercenario,..Thoma ErastoIacobo Schegkio, Scaligero, Vico Mercurio, Contareno Cardinale, Hermolao Barbaro, Francisco Patritio, & aliis disceptantur. Šesť kníh peripatetickej fyziológie s komentármi, v ktorých sú jeho pravidlá jasne a erudovane vysvetlené a diskutované najlepšími interprétmi perpatetickej filozofie, Platónom, Aristotelom, Zabarellom a.i.- Peripatetici (z gr. PERIPATEIN = chodiť okolo) alebo peripatetická škola boli žiaci a prívrženci Aristotela nazvaní takto podľa toho, že sa prechádzali popri stĺporadiach či stromoradiach (peripatos) Aristotelovho filozofického učilišťa Lykeion. Medzi peripatetikmi sa pestoval záujem o prírodné vedy. Physiologiae Peripateticae (1. vyd. 1597) bolo učebnicové spracovanie aristotelovskej filozofie a používalo sa aj o 50 rokov neskôr. Bolo napr. používané na výučbu fyziológie v prvých rokoch Harvard College. Dielo bolo základným dielom poznania prírodnej fyziológie rastlín a človeka aj pre Isaaca Newtona.
Johannes Magirus (asi 1560 – 1596) bol nemecký luteránsky lekár a prírodný filozof. Študoval na univerzite v Padove a v roku 1585 získal lekársky diplom na univerzite v Marburgu.
7. rozšírené vydanie.- Starý rukopis na titulnom liste a dobové maginálie hnedým a červeným atramentom, pár podčiarknutí v texte. Dobová pergamenová väzba značená SBV 1614.- Chýba jeden list so str. 353-354. Fliačky, prelomenie na hornom okraji obidvoch dosiek, jemne sa otvára. Vnútri pekný stav. Väzba kompaktná a pevná