Monografia postihuje mnohovrstevný a mnohostranný vývoj českého moderného umenia v období, keď bol poznačený nebývalým tvorivým kvasom. V „kotle“ nabitom mimoriadnou energiou sa tak v rýchlom slede striedali hlavné tendencie: impresionizmus a symbolizmus, dekadencia a expresionizmus, kubizmus a civilizmus. V Čechách sa protagonistami svojrázne prijímaných smerov stali umelcami tzv. generácie deväťdesiatych rokov, ktorí založili Spolok výtvarných umelcov Mánes (Antonín Sláviček, Otakar Lebeda, Ján Preisler, František Bílek) alebo boli spojení s okruhom Modernej revue (napr. Hlavná revue). začiatku 20. storočia predstavitelia Osmy a budúcej Skupiny výtvarných umelcov (Emil Filla, Bohumil Kubišta, Otto Gutfreund, Václav Špála, Josef Čapek) či umeleckého združenia Sursum, nadväzujúceho programovo na predchádzajúcu generáciu (napr. Josef Váchal, Jan Zrzavý).- Dobrý stav